Prečo na Slovensku nedostatočne recyklujeme? A ako to zlepšiť.

Autor: Gabriel Oprendek | 24.3.2014 o 18:14 | (upravené 24.3.2014 o 18:32) Karma článku: 7,78 | Prečítané:  904x

Rozhodol som sa písať, akým spôsobom sa recykluje odpad na Slovensku v porovnaní so zahraničím a aké opatrenia by sa mali zaviesť aby táto krajina recyklovala a ochraňovala čo najviac životné prostredie. Vzhľadom na to že študujem v Dánsku už tretí rok a počas štúdia som písal projekty ohľadom recyklovania, dobre poznám ako funguje recyklačný systém v tejto krajine a ako by sa to mohlo uplatniť aj na Slovensku. Je to veľmi jednoduché.

Recyklovanie odpadov v Európe

Existujú 3 druhy zbavovania sa odpadov:

  • Recyklácia
    • Proces zmeny odpadového materiálu na nový produkt aby sa predišlo vzniku odpadu.
    • V tejto časti je zahrnuté aj kompostovanie.
  • Spaľovanie
    • Spaľovanie rôznych druhov odpadov.
  • Skládka
    • Ukladanie odpadov na skládku a umiestňovanie odpadov do zeme.

Na tomto grafe môžete vidieť akým spôsobom a koľko sa recyklujú odpady v Európe.

chartoftheday_1312_Recycling_Remains_a_Rarity_in_Eastern_Europe_b.jpg

 

Recyklovanie:   SLOVENSKO vs. DÁNSKO

Recyklácia           11%                        43%

Spaľovanie          11%                        54%

Skládka               78%                        3%

Z uvedeného grafu vyplýva že na Slovensku sa recykluje iba 11% všetkých odpadov, v Dánsku až 43%. V oblasti skládkovania sa umiestni do zeme až 78% všetkých odpadov na Slovensku, v porovnaní s Dánskom iba 3%.

Otázka znie, prečo je to tak?

Riešenie: Zálohované vratné obaly

Áno, zálohované obaly sú veľmi jednoduchým riešením ako znížiť ukladanie odpadov na skládky a zvýšiť recyklovanie v krajine.

Vo viacerých Európskych krajinách tento systém úspešne funguje, jedná sa o Nemecko, Holandsko, Estónsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko a Chorvátsko. Návratnosť týchto zálohovaných obalov na nápoje je pritom 99%.

V Dánsku to funguje takto. Každý obal v ktorom sa plnia nápoje musí byť zálohovaný. Jedná sa o každé plechovky, sklenené a plastové fľaše. Pivo, malinovky či minerálna voda, všetky obaly na tieto nápoje musia byť zálohované. (s výnimkou vín, sklenených fliaš na tvrdý alkohol a olejov)

Takéto obaly sa rozdelili do 3 skupín zálohovania ako aj ceny za zálohu:

A.      Plechovky - 1 DKK (0,13€)

B.      Malé plastové a sklené fľaše - 1,50 DKK (0,20€)

C.      Veľké plastové fľaše - 3 DKK (0,40€)

Tento systém zaručuje vrátenie prázdneho nápojového obalu späť do obchodu, tým že takýto prázdny obal získa na hodnote. Systém funguje rovnako ako u nás. Keď si kupujete pivo, tak za určité zväčša sklenené fľaše zaplatíte zálohu 0,13€ (výrobná cena jednej fľaše), a ak ju vrátite späť do obchodu, záloha Vám bude vrátená.

 

Zároveň sa predchádza vzniku napríklad nelegálnych skládok. Myslíte si že ak by sklenené a plastové fľaše ako aj plechovky mali svoju peňažnú hodnotu skončili by napríklad tu?

skladka.JPG

Typický príklad nelegálnej skládky umiestnenej v prírode.

Čo je potrebné na uskutočnenie?

Na uskutočnenie systému zálohovania nápojových obalov sú potrebné 3 veci:

  • Infraštruktúra
    • Prvá časť existuje. Veľké supermarkety (Tesco, Hypernova, Lidl, Kaufland a ďalšie) už vlastnia automaty, ktoré sú potrebné na systém vratných obalov. Takisto existuje aj systém počítania a refundácie takýchto operácií. Popredná firma voblasti recyklácie TOMRA, už na Slovensku podniká a preto umiestnenie ďalších automatov do obchodov by nemal byť závažný problém.
  • Povedomie spotrebiteľov
    • Slovenskí spotrebitelia vedia o tom že niektoré pivové fľaše sa vracajú. Preto tento systém nie je nový pre nich. Zo začiatku môže byť nevôľa zo strany zákazníkov pretože nebudú chcieť platiť zálohu za nápojové obaly. Dalo by sa to vyriešiť reklamnou kampaňou ktorá by zvýšila povedomie a výhody tohto systému zálohovania všetkých nápojových obalov nielen pivových fliaš.
  • Legislatíva
    • A tu je najväčší problém. Kompetentní (Ministerstvo životného prostredia SR) musia uviesť zákon, ktorý by prikazoval každému výrobcovi (zároveň aj importérovi) upraviť označenie obalu ako aj zaviesť tento systém do prevádzky a propagovať kampaň.

Technické vymoženosti na to existujú, spotrebitelia si na to zvyknú, jediné čo chýba je vôľa kompetentných niečo zmeniť, spraviť niečo lepšie pre túto prírodu a krajinu. Pričom je to také ľahké.

Momentálna situácia

V správe EUROPEAN REFUNDING SCHEME FOR DRINKS CONTAINERS sa uvádza že najväčším existujúcim problémom Slovenska je, že existujúci systém je dostatočne fungujúci ale iba pre pivové sklenené fľaše. [1]

 

V skutočnosti to funguje presne ako spáva hovorí. Na fotografiách, ktoré boli vytvorené v Hypernove v Košiciach, je iba 14 nápojov s obalmi zálohovaných ktoré sa vracajú. Tu je pekne vidieť, že to na Slovensku funguje, ale iba asi u 1% z celkovo predaných nápojov. Kde skončia takého obaly je však otázne. Môžu skončiť v zberných kontajneroch, obyčajnom smetí, na uliciach, v nelegálnych skládkach alebo niekde inde.

vratne.jpg

1.jpg

Fotografie dokazujú, že infraštruktúra v oblasti vrátenia nápojových obalov existuje, a dokonca nie je plne využitá.

Sociálne aspekty

Ďalšou výhodou sú aj sociálne aspekty tohto recyklačného systému. V krajinách v ktorých tento systém funguje, sociálne slabší obyvatelia si „privyrábajú" zbieraním prázdnych nápojových obalov z ulíc a odnášaním do zberných miest za zálohu.

 

To znamená že, ten ak si niekto zakúpi nápoj zaplatí zálohu a nechce obal vrátiť resp. vyhodí obal niekde na ulicu alebo do prírody, niekto ďalší môže ten obal zdvihnúť a vymeniť za zálohu. Tento fakt je bežný aj v Dánsku kde sociálne slabších ľudí je veľmi málo. Na Slovensku by to väčšine sociálne slabším ľudom pomohlo, ak by si mohli privyrobiť zbieraním fliaš a plechoviek k ich zlej životnej situácií.

6104821.jpg

Bežný obraz sociálne slabších obyvateľov ktorý si privyrábajú zbieraním fliaš v krajinách kde tento systém funguje


Zhrnutie

Tento systém zálohových obalov funguje vo viacerých európskych krajinách úspešne. Tieto krajiny majú niečo spoločné, a to že sú v popredných priečkach v recyklácií odpadov v Európe. A ja si myslím že Slovensko má na to aby tam patrilo v budúcnosti zavedením tohto systému.

Zavedením tohto systému sa výrazne zvýši recyklovanie na Slovensku a zároveň sa zníži počet nelegálnych skládok ako aj skládkovania celkovo.

Infraštruktúra existuje vo veľkých rozmeroch, povedomie ľudí o zálohovaných obalov takisto, jediné čo chýba je vôľa kompetentných niečo zmeniť, spraviť niečo dobré pre túto krásnu krajinu. (možno aj strach zo stratenia preferencíí u obyvateľov ktorým by sa tento systém nepáčil)

 

Verím že všetko sa dá len treba chcieť.

 


[1] http://www.efta.int/media/documents/advisory-bodies/parliamentary-committee/jpc-reports/report-2011-10-26.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?